Keď konáme, ženú nás dva motívy: buď konáme preto, že sa niečoho bojíme a chceme tomu predísť (spomínate si na rozprávanie o tŕni?), alebo že nás niečo nadchýna a snažíme sa k tomu dopracovať.
V podstate by nám mohlo byť jedno, či konáme zo strachu alebo z túžby. Lenže ak konáme zo strachu, budujeme okolo seba svet nedostatku, nevyhovovania a hrozby znevýhodnenia a posilňujeme strach v nás.
Ak konáme z túžby, zbavujeme sa samonastolených obmedzení a posilňujeme našu vôľu i sebahodnotu (sebaobraz).
A to už je rozdiel. 🙂
Ale ako narýchlo rozpoznáme, či konáme zo strachu alebo z túžby? Je na to jedno jednoduché pravidlo: Ak sa snažíme dosiahnuť, aby sa niečo zmenilo (pretože nedokážeme žiť s tým, aké to je teraz), konáme zo strachu.
Motivácia strachom funguje na krátke obdobie – ako náplasť, ktorá zalepí boľačku, ale neošetruje ranu pod ňou a rana môže začať hnisať, produkovať ešte viac strachu a ešte väčšiu snahu niečomu brániť alebo niečo mať inak, ako to práve je.
Túžbou motivované konanie využíva to, čo práve je, nepotrebuje to meniť, ale používa to ako odrazový môstik na to, aby na tom vybudovalo niečo nové. 🙂
Takže dávajte pozor na to, čo sú motívy pre vaše konanie, aby ste dokázali ovplyvňovať svet, ktorý si tým konaním okolo seba budujete!