Nechaj ich, nech ťa posudzujú a súdia. Nechaj ich, nech ťa nechápu a prekrúcajú. Nechaj ich, nech ťa ohovárajú a klebetia o tebe. Ich názory nie sú tvoj problém.
Ty zostaň láskavý, riaď sa láskou a neboj sa byť autentický. Nech už hovoria alebo urobia čokoľvek, za žiadnu cenu nezačni spochybňovať svoju hodnotu a krásu svojej pravdy.
Žiar aj naďalej tak, ako doteraz.
Don Miguel Ruiz tomu hovorí, že náš život je len príbeh, ktorý si rozprávame – o svete a sebe v ňom. Tým, že ho rozprávame my, máme plnú kontrolu nad tým, čo si v ňom budeme hovoriť – ako veci budeme interpretovať. Snažte sa nájsť takú polohu vášho príbehu a udalostí v ňom, ktorá vás nebude obmedzovať, natláčať do nejakých šablón.
A že iní ľudia budú o vás rozprávať iné príbehy? No a? Náš príbeh je vždy odrazom nášho vnútra: ako vnútri, tak aj navonok. Ak vás ohovárajú a odsudzujú, tak preto, že v svojom príbehu potrebujú mať nepriateľa. Za žiadnu cenu im nedovoľte, aby svojimi rečami nainštalovali inštitút „nepriateľ“ aj do vášho príbehu! Vy ste rozprávač i vyhadzovač pri dverách. Postarajte sa, aby vo vašom príbehu boli len ľudia, ktorí vám rozumejú a ktorí vás s láskou podporujú pri napredovaní a raste.
Ale buďte dôslední; ak budete stáť ako vyhadzovač vo svojich vlastných dverách, nesnažte sa prekĺznuť popri vyhadzovačovi niekoho iného do jeho príbehu a začať ten príbeh meniť. 🙂
A pokiaľ vás bolí, ak iní rozprávajú o vás príbehy, ktoré vás poškodzujú, máte jednu výbornú šancu – nechajte svoj príbeh ešte viac žiariť a buďte takí autentickí a nebojácni, ako len dokážete. Nech náhodný okoloidúci nevidí rozdiel medzi vašimi prejavmi a vaším príbehom o vás, ale medzi vašimi prejavmi a príbehmi iných o vás. 🙂