Tento text bude zverejnený až 15. marca 2018 v časopise Manažér, zošit 88. Poprosím vás dovtedy ho nezverejňovať, ale ak vám niečo objasní, môžete svoje správanie kľudne upraviť už pred tým 15. marcom 😛 …
Máme rôzne základné nastavenie. U niektorých ľudí je to „nedovoliť si“, iní majú základné nastavenie „dovoliť si čokoľvek“, a medzi tým existuje skupina, ktorá potrebuje o dovolenie požiadať a dostať ho udelené – resp. udeliť si ho sama.
Tu je video z rozhovoru s dvomi autormi knihy Lifestorming, Alanom Weissom a Marshallom Goldsmithom, kde rozoberajú jeden z dôležitých princípov – dať si zelenú. Pre neangličtinárov prepis hlavných myšlienok pod videom.
- Veľká téma je „dať si dovolenie“ (vo význame. umožniť si). Keď niečo chceme, potrebujeme sami sebe dovoliť pustiť sa do toho – ale spoločensky sme obvykle programovaní na to, aby sme si to neumožnili, aby sme si „nedovolili“ (alebo „nedovoľovali“ 😉 ).
- Máme rôzne základné nastavenie. U niektorých ľudí je to „nedovoliť si“, iní majú základné nastavenie „dovoliť si čokoľvek“, a medzi tým existuje skupina, ktorá potrebuje o dovolenie požiadať a dostať ho udelené – resp. udeliť si ho sama. Príklad: sedíte v lietadle, chcete na záchod, ale lietadlo štartuje a ešte nezhaslo svetlo, že sa môžete voľne pohybovať. Tak sedíte a čakáte a špekulujete, že keby ste sa zdvihli, tak na vás letuška nahúka a ľudia sa budú divne pozerať… až kým sa niekto iný nezdvihne a nejde na záchod, akoby sa nechumelilo. A V TOM OKAMIHU ste vlastne aj vy dostali dovolenie. Už je v poriadku zdvihnúť sa a ísť na záchod. Už to urobil niekto iný. Už máte dovolenie.
- Potrebujeme sa dostať do stavu, kedy sami sebe udeľujeme dovolenie – samozrejme, v rámci spoločenských zvyklostí. Nie je vhodné udeliť si dovolenie ísť vylúpiť banku. Ale potrebujeme sa naučiť dovoliť si robiť rozumné veci. Alan Weiss popisuje prípad, kedy ako Newyorčan prešiel cez ulicu na červenú, pretože videl dobre pred seba i za seba a nič nešlo. Bolo to v menšom meste a ľudia prskali, ale on si udelil dovolenie, pretože to bolo rozumné.
- Primálo ľudí si udeľuje dovolenie v tú správnu dobu. Marshall Goldsmith to vzťahuje práve na podnikateľov. Ľudia v korporáciách majú svoje obmedzenia a nemôže si dávať dovolenie urobiť čokoľvek, čo im napadne, ale podnikateľ je presne v tej pozícii, že to urobiť potrebuje, pretože nemôže očakávať, že to dovolenie dostane od niekoho iného. Potrebuje rozbiť rozhodnutia. Potrebuje si udeliť dovolenie urobiť to, čo je rozumné z pohľadu rastu podniku, pretože rodina možno chce z podniku hneď vyťahovať peniaze.
- Najlepší podnikatelia sa pohybujú skôr na tom konci škály, kde si udeľujú pomerne slobodne dovolenie. Tí neúspešnejší sa pohybujú na opačnom konci škály a hľadajú istotu a bezpečie – a niekoho, kto rozhodne miesto nich… čiže vyčkávajú pridlho.
Pod videom je ešte stručný opis témy od Marshalla Goldsmitha, v ktorom zachytáva štyri pozície, z ktorých obvykle konáme:
- Predpokladáte, že nikdy nemáte dovolenie („zelenú“). Neprejdete cez cestu, hoci vidíte, že široko-ďaleko nejde nijaké auto. Neprotirečíte zákazníkovi, aj keď tliape nezmysly. Nikdy nepožiadate úradníka o niečo mimoriadne, len pre vás. Nepredbiehate sa v rade, Nikdy nestrčíte do toho, kto strká do vás. Nikdy nevybočíte zo zabehaných koľají – jedine pokiaľ vidíte precedens (a aj vtedy len s roztrasenými kolenami). Volíte si len medzi áno/nie.
- Viete formálne požiadať. Pýtate sa partnera, či súhlasí, aby ste vyplatili niečo zo spoločného konta. Keď ste na návšteve, vypýtate si dovolenie pozrieť si aj ostatné priestory. Nikdy otázku nevybľafnete priamo, ale najprv zdvihnete ruku. Čakáte, až niekto iný prvý urobí to, čo chcete urobiť aj vy, aby ste mali precedens. Stále si od ostatných žiadate súhlas s postupom, návrhom, pohľadom na vec. Máte externého schvaľovateľa.
- Formálne si udelíte dovolenie. Preskúmate situáciu, zvážite a poviete si, že je v poriadku zaklopať a vstúpiť. Poviete si: „Nebolo by to vyložené, keby nechceli, aby som to chytal.“ Porovnávate svoju prácu s prácou iných, aby ste sa ubezpečili, že ste stále v správnych koľajach. Vnútorne si overujete a zdôvodňujete svoj postup. Možno nevkročíte na nepreskúmané územie, ale využijete územie, ktoré už preskúmal niekto iný. Ste sami sebe schvaľovateľom.
- Jednoducho predpokladáte, že dovolenie už dávno máte. Pokiaľ máte v sebe kúsok etiky, tak sa nesprávate asociálne (napr. nepredbehnete sa v rade), ale nemáte problém ísť do VIP lóže a predpokladať, že tam máte právo byť, pretože… Poviete zákazníkovi jasne, keď podľa vašich kritérií robí zlé rozhodnutie. Položíte otázku bez toho, aby ste si najprv pýtali dovolenie. Uvedomujete si, že niektoré pravidlá či zákony sú podmienené situačne, a využijete zdravý sedliacky rozum na to, aby ste patrične upravili svoje správanie. Nemáte nikoho /interného alebo externého), kto by vám musel veci „schvaľovať“.
Ideálne pre väčšinu ľudí sú pozície 3 a 4, hoci najčastejšie fungujeme z pozícií 2 a 3.
A teraz otázka pre vás – kde sa vidíte vy?