“Ľudstvo má jednu podstatnú schopnosť, ktorú tak dobre poznáme ale ktorú si vôbec neuvedomujeme: úmysel je HMOTNÝ a cestuje na chrbte našich slov.”
Hovorí sa, že myšlienky zhmotňujú. Nie je to celkom tak… Keď si pomyslíte „dobrý deň“, nezhmotní sa vám automaticky dobrý deň. Na to, aby sa tak zhmotnil, potrebuje byť za myšlienkou skrytá nejaká emócia – a čím silnejšia, tým lepšie sa niečo zhmotňuje.
Potrebujete dôkaz? Skúste si po pár príkoriach roztrpčene pomyslieť „to je zas nafigu dnisko!“ Čo myslíte, aký deň to odvtedy bude? Lepší? Rovnaký? Horší?
Emócia nám pomáha prestaviť našu optiku na istý spôsob vnímania reality:
- na istý spôsob vyberania prvkov, ktoré z nej uvidíme („filtrovanie“),
- na istý spôsob narábania s týmito prvkami a ich dávania do vzájomnej súvislosti („interpretovanie“)
- a na istý spôsob predvídania vývoja („očakávanie“).
Viac o tom, ako to funguje, bolo v článku o tŕňoch.
Potrebujeme sa stať citlivejšími na to, s akými emóciami pristupujeme k tomu, čo sa okolo nás práve deje. Oveľa horšie sa koriguje vnímanie, ktoré už sme urobili, ako to, ktoré budeme mať najbližšie… Preto vlastne po celý čas pracujeme na sebaspoznávaní a odhaľovaní predsudkov a samonastolených obmedzení. Potrebujeme si byť vedomí našich filtrov, aby sme ich vedeli korigovať.
Ale potrebujeme ich odstrániť, aby sme ich nemuseli korigovať už nikdy viac.
Tento týždeň sledujte svoje „samonasie*acie“ mechanizmy – spôsob spájania zažitých vecí (osobnej histórie) a predpokladaných vecí, prípadne rôl, ktoré v dianí zaujímate („hráte“). Tento týždeň strávime celý na „balkóne“ a budeme sledovať seba, herca, ako čelí tomu, čo mu týždeň prinesie. Budeme sledovať jeho vnútorný monológ, prídavné mená, ktoré v reči používa (a aký pocit navodzujú), emócie, ktoré s dianím spája a mieru, v akej len reaguje (teda slepo necháva situácii, aby určovala priebeh, a on sa len prispôsobuje).
A sledujte predovšetkým svoj slovník. Keď svoje afirmácie (alebo čokoľvek, čo hovoríte) naplníte slovami, ktoré vo vašom vnímaní nesú silný emocionálny náboj a máte k nim dlhodobý pozitívny a pevný vzťah, tak si dodávate nesmiernu osobnú silu a programujete sa na úspech a radosť zo života.
Pohrajte sa so slovami, ktoré používate, a zistite, ktoré z nich majú pre vás mocný pozitívny náboj. To je na tom dôležité: emocionálny vzťah máme so slovami každý sám za seba, z pohľadu svojho vlastného života, skúseností a hodnôt. Je to vysoko individuálna záležitosť. Neznamená to, že to isté slovo funguje rovnako pre každého. Niekto so slovom „otec“ spája pocit bezpečia, múdrosti a porozumenia, iný presne s týmto slovom zas spája pach piva a slivovica a údery koženým opaskom po chrbte.
To ale značí jedno: niet „správnych“ a „nesprávnych“ slov! Dôležité je zistiť, ktoré slová vo vás vyvolávajú vnútornú pohodu a radosť zo života a dodávajú vám energiu. Napríklad mňa kedysi ezoterici cepovali na tom, že nemám používať slovo „strašný“ a „strašne“. Lenže v mojom slovníku, aj keď má koreň spoločný so strachom, keď sa niečoho bojím, nie je to „strašné“, ale je to „hrozné“ alebo „desivé“; strašný u mňa znamená jednoducho, že niečoho je veľa. (A pre všetkých, ktorí v našej typológii DISC sú I alebo „žltí“, to bude asi vysoko podobné. 🙂 )
Úloha:
Začnite si písať… slovník 😛 . Zapisujte si svoje „silné“ slová aj s emóciou, ktorá je u vás na ne napojená. Pestujte si ich tým, že si budete vizualizovať minulé situácie, ktoré zodpovedajú tento emócii, aby ste ju ešte posilnili. Používajte ich častejšie a každodennom živote. Tým píšete program pre svoje podvedomie, aby vedelo, čo robiť a aké rezervy mobilizovať, keď dané slovo zaznie najbližšie. (V neurolingvistickom programovaní sa tomu hovorí „kotva“.)
A v budúcnosti, keď budete daný typ energie potrebovať (napríklad aby ste vystúpili zo začarovaného kruhu negativity), slovo cielene a s plným vedomím použite.