“Pozoruj, o čom sa ľudia vyjadrujú cynicky, a často tak zistíš, čo im chýba.“ — George S. Patton
Existujú nejaké veci, ohľadne ktorých ste cynickí? A uvedomujete si vôbec, keď ste cynickí?
Aký je to pocit, keď niekto na vás vychrstne cynizmus – a keď ho na niekoho vychrstnete vy?
Cynizmus môže byť forma navonok premietnutého sebaspochybňovania. Takisto môže signalizovať skrytý hnev a nevraživosť a podobné pocity, ako aj posudzovanie, jeho skryté agendy a projekcie.
Cynizmus a skepticizmus nie sú jedno a to isté. Skepticizmus môže byť niekedy zdravý – spochybňuje zabehané uhly pohľadu a umožňuje nové vhľady.
Cynizmus nebýva otvorený. Nič nechce vedieť, všetko chce len posudiť a pomenovať.
Cynizmus prikrmuje našu negativitu. Niekto ho nazýva „realistickým vnímaním“, ale v podstate ide o pesimizmus. Je ako zachytaná šošovka, ktorá umožňuje vidieť len to zlé a pokrivené vo všetkom, na čo sa cez ňu pozriete. Vedie k zatrpknutosti a znemožňuje vám vnímať zázraky. Neodsudzujte ho, ale uvedomujte si, kedy ho prejavujeme a aké následky má.
Otvorte sa drobným zázrakom života. Pripustite ich existenciu. Neškatuľkujte ich s úškrnom a nemodelujte tie najhoršie vývoje. Nedopusťte, aby sa vás zmocnil cynizmus alebo pochybnosti, aby oklieštil vašu dôveru a hodnoty, ktoré sú pre vás dôležité.
Cynizmus je často sprievodným znakom odporu. Ak chcete od seba niečo odtisnúť, jednoduchšie sa to urobí, ak to zosmiešnite a znevážite. Už ste zažili, ako k vám bol niekto, od koho ste potrebovali podporu, cynický? A boli ste už cynickí vy voči niekomu, kto možno len hľadal porozumenie? Mohlo ísť o sebaobranný mechanizmus. Možno mal chrániť vás, vaše ego, pred pripustením pravdy a vystavením sa emóciám, s ktorými ste nevedeli dosť dobre zaobchádzať.
Ak sa podvedome obávate lásky alebo možných negatívnych dopadov, ak by ste sa zamilovali, môžete sa cynicky vyjadrovať o láske – a tým ju od seba odstrkovať.
Možno nie vždy poznáte príčinu svojho cynizmu. A možno nie vždy si uvedomujete, že sa k niečomu staviate cynicky. Ale ak niečo zosmiešňujete a znevažujete, mali by ste sa pozrieť na to, prečo tak robíte. Keby ste to nezosmiešnili, ale pripustili, ako by to zmenilo váš vnútorný pocit? Kde by ste sa cítili zraniteľní? Čo na vašom sebaobraze by utrpelo? Na akú starú ranu by to poukazovalo?
Niekedy zdanlivo malé veci zanechajú na našej psychike veľmi hlboké šrámy. Neposudzujte, či je šrám adekvátny k situácii… Jednoducho je a treba sa s ním vysporiadať – vziať ho do úvahy, vedieť o ňom a snažiť sa to, čo v nás nabúral, dostať späť do rovnováhy. Bez zaujímania stanovísk a premenovávania na niečo iné.
Kde ste cynickí vy? Čo myslíte – prečo?