Obvykle býva otázka čo, ak… pre nás veľmi negatívna. Sme zvyknutí, že sa spája s ťahmi nášho „veľkého brata“ odsabotovať náš prienik do neznámeho, nového – a možno šťastnejšieho. 🙂
Len si pripomeňte: pokúšate sa vyštartovať nový projekt. A odrazu sa vám v hlave kotia myšlienky ako „a čo ak sa to nebude nikomu páčiť?“ alebo „a čo ak ma vysmejú?“ či „čo ak to nezvládnem, nastolím štandard vysoko a nedokážem ho naplniť?“ Alebo ešte zákernejšie „a čo ak to nie je to pravé?“ či „čo ak nie je vhodná chvíľa?“
Cintorín našich snov začína vždy slovami „čo ak“.
Ale „čo ak“ je len nástroj, ktorý bohato využíva náš „veľký brat“. A ak je to len nástroj, môžeme ho využiť aj my – napríklad proti „veľkému bratovi“…
Ako?
Napríklad keď vám váš veľký brat nabudúce spustí tirádu, že ste v bezvýchodiskovej situácii, na niečo nemáte alebo nič vás nebaví, položte si otázku:
A čo ak „tam vonku“ sú príležitosti, o ktorých zatiaľ jednoducho netuším a preto ich nevyužívam?“
A hneď nato pokračujte druhou:
Čo by som si potreboval myslieť alebo v čo by som potreboval veriť, aby som ich začal vnímať?
Len čo sa začnete zamýšľať nad možnosťami, nie nad obmedzeniami, otvoria sa vám celkom nové uhly pohľadu. Vnútorne sa nastavíte z priťahovania zlyhania na priťahovanie vždy novej možnosti.
(Ono aj to priťahovanie vždy novej možnosti zas nie je až taký špás… Odrazu máte pred sebou možnosti cez možnosti a len jednu energiu, ktorú do toho môžete vtiahnuť. Čo je tá pravá možnosť? Aby ste sa nedošmodrchali, spomeňte si na cvičenie, ktoré sme tu mali v minulosti, a využite ho.)
A pripomeňte si, že kladením tých správnych otázok využívame poslanie nášho „veľkého brata“ prichádzať s odpoveďami – a obchádzame tým systém našich samonastolených obmedzení… 🙂