Dnes budeme pracovať s citátom od Dennisa Lewisa, ktorý sa sám nazýva „Smejúci sa filozof“ (The Laughing Philosopher).
Veci nie sú len nejaké, ale aj také a onaké a niekedy sú aj protiklad seba samých… Realita má mnoho vrstiev a my sme vyladení na jednu (alebo pár) z nich. Pestujte si svoju schopnosť vnímať veci nie ako „zaručené pravdy“ alebo „slová múdrych“, ale ako poznanie, ktoré sa na vašu konkrétnu situáciu môže – ale nemusí – hodiť… Tým rozširujete počet vrstiev reality, ku ktorým máte prístup. Každý uhol pohľadu = nová vrstva reality.
Tu je citát:
Upokojivé banality, ktoré sú dnes v sociálnych médiách také populárne, niekedy podkopávajú našu vôľu a schopnosť samostatne myslieť a cítiť. Takisto sťažujú rozumnú komunikáciu. Tu som prepísal niektoré “klasické”:
- Zajtrajšok nemusí byť nutne lepší ako dnešok (vlastne môže byť citeľne horší).
- Srdce nevie vždy, čo je najlepšie (často pomôže, ak použijete aj mozog).
- Čo sa má stať, sa nie vždy stane (pretože keby tomu tak bolo, neexistovala by slobodná vôľa a nemali by sme možnosť voľby).
- Nie vždy si zaslúžiš uznanie/lásku (najmä vtedy nie, keď ich sám upieraš sebe i iným).
- Láska, nech už ju definuješ hocijako, nie je odpoveďou na všetky otázky alebo problémy (keby som potreboval chirurgický zákrok alebo opraviť moje auto, radšej uprednostním niekoho, kto vie, čo robí, ako niekoho, kto ma miluje).
Zoznam podobných dobre znejúcich, ale významovo prázdnych fráz je nekonečný a denne sa o nejakú na fejsbúku potknete.
Urobte si dlhotrvajúci experiment a vyskúšajte vnímať tieto banality a oslobodiť sa od nich, kedykoľvek to dokážete. Snažte sa vnímať veci skutočne také, aké sú. Vyžiada si to obrovské poznanie vašich vlastných chronických presvedčení, predpokladov a očakávaní, ako aj ochotu úprimne ich spochybniť, hoc by to bol aj veľmi nepríjemný pocit.
Napíšte, čo všetko vám pri tom citáte napadá, aké asociácie, ako sa cítite (súhlas, odpor, obdiv, nevôľa, kritika, …) a či vás napadajú nejaké paralely z vášho života. Prípadne ventilujte svoju nevôľu. Toto má byť aj miesto, kde z času na čas vypustíme paru (=necháme zo systému odísť nefunkčné, brzdivé, aby urobilo miesto pre niečo nové 🙂 ).