Keď je človek „večne zlostný“, je to signál, že vnútri cíti, že nie je „dosť dobrý“ – a potrebuje používať hnev, nervozitu, podráždenosť, pobúrenie a prevracanie očí na to, aby tento bolestivý vnútorný stav zamaskoval pred zvyškom sveta.
Nikdy neporovnávaj svoju cestu s cestou iných ľudí. Je to TVOJA CESTA, nie súťaž.
Nikdy sa nevzdávaj. Život je POKUS a OMYL. Hlavne omyl. Kopec omylov. Niekedy hovoríme na príležitosti „nie“ len zo zvyku,
Premrháme náš život čakaním, kedy sa objaví tá ideálna cesta. Ale tá sa nikdy neobjaví. Pretože zabúdame, že cesty vznikajú idením, nie čakaním. A nie, nepotrebuješ sa cítiť bezpečnejšie, než urobíš najbližší krok. To, že ho urobíš, postupne zvyšuje tvoj pocit bezpečnosti.
7 osvedčených stratégií pre vnútornú silu 1. Rozhodni sa, že je v poriadku nebyť po celý čas v poriadku. 2. Sústreďuje sa len na dnešok. 3. Uvedom si, že nikdy nepotrebuješ urobiť viac než jeden drobný krôčik.
Keď do tvojho života vstúpi Pravda a prehovorí k tebe priamo, vtedy všetko v tebe stíchne. Ak aj nejako zareaguješ, tak len hlbokou vďačnosťou. Ocenením z hĺbky tvojej duše. Pravda zabíja pýchu a aroganciu. Sri Summairu
Dnes ráno som v rádiu počula kúsok pesničky, ktorý mi zasa rozbehol pathworking: Niekde je rieka, ktorá hľadá veľký tok…
Hnoj pomáha tomu, aby záhrada rástla. Nazeraj na seba ako na záhradu – každým dňom sa meniacu. Všetko to ho*no v tvojom živote slúži tomu, aby si rástol, a pomáha ťa meniť na niečo silné a odolné a nádherné. Dokonca mňamkové. 🙂 Tak dobre. Mňamkové. 🙂
Dnes som dostala novú noticku od Univerza a tá ma donútila zamyslieť sa… Perfektne popisuje totiž ľudskú mentalitu. Takže ju dávam k lepšiemu a sami povedzte, čo si z toho vyberáte:
Potrebuješ sa dostať do bodu, kedy sa tvoja nálada nebude meniť na základe totálne nedôležitého správania niekoho iného. Tak to sa veru potrebujem… Ako je to s vami? Kde ste už „za vodou“ a kde sa ešte topíte?