Všetko to funguje tajuplným spôsobom, dušička moja. Niekedy, keď chceš letieť, život ti povie, že je načase padnúť. A inokedy, kedy očakávaš pád, vietor žitia ťa dokáže odniesť ďalej, než považuješ za možné. Hovoria, že nikto z nás nedokáže kontrolovať vietor – a tak veľa z nás si myslí, že
Keď sa o niečo snažíme, niekedy robievame tú chybu, že nepreskúmame náš sebaobraz a presvedčenia. Napríklad chceme byť úspešní a obdivovaní, ale náš sebaobraz hovorí, že zakaždým, keď rozprávame vtip, publikum nám zaspí v strede,
Ste pripravená presunúť zodpovednosť na niekoho iného? Potom poďme hrať „Kto na tom nesie vinu?“: matka otec náboženstvo veda korporácie médiá vláda ekonomika
Ako reaguješ, keď sa ti iní miešajú do života? Mnoho ľudí sa jeduje, keď sa iní – rodina, priatelia – miešajú do ich záležitostí a rozhodovania osvedčeným „Mal by si toto… a nemal by si …!“ Tu sa ozýva dieťa v nás, bezmocné a nahnevanú.
„Každý vo vašom živote má potenciál zradiť vás.“ — Cynthia Wall Môže vás opustiť. Môže zomrieť. Môže na niečo zareagovať hrubým komentárom. Môže vás podviesť. Môže klamať. Možností sklamania je nespočetne veľa.
Ak sa musíte rozhodnúť vo vašom vzťahu, či ostať alebo ísť, nikto vám nemôže povedať, čo robiť. Odpovede máte vo svojom vnútri a vy len potrebujete načúvať svojej duši, pretože tá vás vždy povedie správnou cestou.
Ako často si myslíme alebo vravíme: „Dúfam, že to vyjde…“ Táto myšlienka je produkt strachu, alebo lepšie – na strachu založený produkt mysle.
Kedykoľvek sa pristihnete, že usilujete o súhlas, ocenenie alebo lásku niekoho iného, zastavte sa a láskavo sa spýtajte sami seba: „Ako si môžem teraz predviesť a doložiť, ako veľmi sa sám vážim a akceptujem?“ Len čo to urobíte, odkláňate pozornosť od reakcie toho druhého. Pripomínate si, že to vaša láska a sebauznanie sú podmienkou pre …
Len čo niečo vypustím z úst, dávam v tom súčasne aj správu o sebe. Každá správa obsahuje (aj) isté sebavyjadrenie. Tým pádom sa každé slovo stáva priznaním a každé vyjadrenie sa stáva ukážkou našej osobnosti. Toto sebavyjadrenie prebieha viac alebo menej vedome a môže byť hlboké alebo plytšie, obsažné alebo menej obsažné, skryté alebo zjavné …
Musíme si sústavne pripomínať, že je rozdiel medzi tým, čo je prirodzené, a tým, čo je dobré… Nič nie je viac „prirodzené“ ako byť nahlodaný a zožratý medveďom. Kde sami seba sabotujete v tom, že niečo, čo vám nerobí dobre, si nálepkujete ako „prirodzené“?