Citliví introverti majú problém počúvať kritiku. Pretože sú vysoko empatickí, nemajú veľmi pod kontrolou to, že do seba nasávajú emócie a energiu iných ľudí. A pretože sú empatickí, záleží im na tom, čo iní hovoria a myslia si – a to aj vtedy, keď sami majú dôveru v svoje schopnosti.
Ak mávate pocit, že nevyhovujete, že nie ste „dosť dobrí“ na čokoľvek, prichádza obvykle v štyroch podobách:
Dnes prichádzam s niečím, čo mi dlho trvalo pochopiť (a ešte sa celkom nechytám). Je to od Jeffa Fostera: Nedualita: koniec new-age Tvoj hnev, pochybnosti, smútky a strachy nie sú „nesprávne“ alebo „zlé“ alebo „neosvietenecké“. Nie sú „nízkovibračné“
„Existuje spôsob, ako mať potreby naplnené bez negativity a nariekania. Ak niečo chceš – daj to.“ — Bryant McGill Medzičasom už o zhmotňovaní vieme celý kopec. Toto je aspekt, o ktorý sme sa tiež už potkli, ale nevenovali sme sa mu hlbšie.
Niekedy nás zaplaví príliv hlbokých emócií. Nevzdorujte, prijmite to, hlboko sa do nich ponorte. A potom sa znova vynorte a presuňte sa do svojho srdca. Nájdete v ňom pokoj a ticho a v nich vždy nájdete odpovede, možnosti. Potom vyberajte: vďaku za naučenú lekciu či radosť z toho, že vždy dokážete nájsť krásu a lásku …
Láska prichádza ako tieň tvojho vnútorného pokoja.
Obviňovanie je stav, do ktorého sa veľmi ľahko spadá, ale len ťažko sa z neho niečo dá dosiahnuť. Prečo? Lebo keď vinu prisúdite niekomu alebo niečomu, vysielate tým do prostredia a do svojho podvedomia správu, že ste obeť a že váš život majú plne pod kontrolou vonkajšie okolnosti! A hoci to niekedy môže byť pravda, …