Niekedy sa stane, že na svojej ceste zavrzneme a dostavia sa pochybnosti. Nič nám nevychádza, všetko je nejako inak, ako sme si predstavovali. Kedysi som kdesi čítala, že človek má tendenciu vzdať sa tesne pred dosiahnutím cieľa – už je unavený a jeho energia klesá, jeho motivácia dostáva trhliny a prostredie okolo neho ho volá …
Zóna komfortu je nesmierne príjemná – len v nej nič nerastie. Nikto nemá rád utrpenie – ale potrebujeme ho. Všetko, čo nám pôsobí napätie, strach, obavu, vnímame ako utrpenie. A všetko nové je spojené presne s týmto – s napätím, strachom, obavou, neistotou.
Prajem vám všetkým krásne a pohodové sviatky a mienim k nim aj trošku prispieť – tu je nahrávka relaxačnej hudby nielen pre sviatky, ale zakaždým, keď sa budete potrebovať uvoľniť a pripustiť aj veci, ktoré si obvykle veľmi pripúšťať nechcete: Nahrávka sa volá Astral Tranquility (astrálny pokoj) a stiahnite si ju tým, že kliknete pravým …
Dnes bude článok stručnejší a viacej pokecáme 😉 – aspoň poniektorí… Tu je asi 20-minútová úvaha na tému osobnej histórie. Nie je to presne to, čo som chcela povedať, alebo nie všetko, takže na záver potom ešte zopár doplnkov:
Takže pozor na to, kým sa obklopujete! Tá energia, ktorej v svojom príbehu otvoríte dvere, sa v ňom totiž potom bude rozťahovať. 🙂 Akých ľudí máte v svojom živote vy?
Toto je výber z prednášky Suzanny Kennedyovej s názvom Cesta do Raja, ktorá hovorí o prirodzenej, nenásilnej transformácii.
Niektoré naše samonastolené obmedzenia a automatizmy dokážu kvalitne poničiť náš život. Tých „mentálnych pascí“, ktoré sú často uložené v podvedomí
“Všimli ste si, ako chcieť vyzdravieť obvykle až tak dobre nefunguje? U “chcenia” je niečo, čo posúva vyliečenie niekam do budúcnosti. Slová, ktoré použijeme, robia veľa! Ako by sa zlepšilo vaše uzdravovanie, keby ste si zvolili vyzdravieť miesto len chceli vyzdravieť?” – Misa Hopkins Väčšinou sa pohybujeme po svete a všímame si veci, čo nie …
Dnes sem preberám ďalší zo starších článkov z Eprakone: Na fejsbúku som našla úryvok z knižky The Lost Teachings of Atlantis, ktorý ma zaujal, pretože mi dáva mentálny model pre
Nosíme v sebe množstvo emócií, ktoré sme v minulosti neprežili, neodcítili a tým sme sa ich nezbavili. Takéto emócie majú tendenciu stiahnuť sa do podvedomia a odtiaľ nás strašia v tom najnevhodnejšom okamihu…