Semiačko duba sa nikdy nepremení na borovicový strom. Hovoríš „Neviem, čo za semiačko som, ale chcem sa stať borovicou alebo jaseňom či dubom.“ Nepoznáme semiačko ani stav samotnej mysle, ale už sa zapodievame tým, aké by to malo byť.
Vina a hanba sú si podobné, ale napriek tomu je medzi nimi rozdiel. Kým vina sa spája s porušením nejakej dohody, prekročením nejakej hranice
Môžete položiť otázku k čomukoľvek, čomu práve čelíte. Najbežnejšia otázka, ktorú si kladievam, je „Som toto ja?“ Je tento pocit, cit, myšlienka, obraz či slovo ja?
Niektorí ľudia idú životom s tým, že v nich drieme čosi ako „túžba po smrti“ alebo „ťah smrti“ – miesto toho, aby riešili problémy, ktoré postretnú, tak si radšej prajú zomrieť. Život pre nich má nižšiu hodnotu ako pohoda „nemať problémy“. Vlastne je to
Keby tvoj život bol kniha – aký názov by mala?
Článok Ako náš strach deformuje svet, v ktorom sa pohybujeme som sem dala už ako prípravu na pathworking, ale v podstate veľmi dobre zapadá aj do tejto témy. Na začiatku sme čítali a diskutovali inými očami a inou úrovňou poznania. Preto je dobré vrátiť sa k nemu znova.
Niektorí ľudia majú pocit, že ak si budú v hlave premieľať všetky predstaviteľné i nepredstaviteľné možnosti, ako sa niečo môže pokaziť, pripraví ich to na neočakávané zvraty. Hoci to podľa mojej skúsenosti na jednej strane funguje (ja som v tomto „prehrávaní scenárov“ skutočne dobrá – veď som to aj študovala), najčastejšie to pôsobí celkom kontraproduktívne:
Kedy naposledy ste boli skutočne zvedaví na niečo/niekoho? Tak, že ste šli a zisťovali ste si dáta?
Dnešný článok sem pridávam mimo poradia. Akosi spontánne mi prišlo dnes ráno, že by bolo dobré zrekapitulovať si svoj rok 2017. Čo som sa dozvedela, čo sa zmenilo? A zistila som, že sa u mňa toho zmenilo hodne…
Vyberte si nejakú osobu/vec, čo vás rozčuľuje, a zapíšte si svoj príbeh o tej osobe. Dovoľte svojmu egu prejaviť sa v plnej kráse – nespochybňujte svoje úsudky, ale ich pekne premietnite navonok do toho druhého: