Čo ešte zazlievaš?
Čo všetko si si dodnes ešte neodpustil? Či ťa ešte sužuje, za čo sa hanbíš, čo dodnes ešte ľutuješ?
Čo všetko si si dodnes ešte neodpustil? Či ťa ešte sužuje, za čo sa hanbíš, čo dodnes ešte ľutuješ?
Nemci majú také príslovie/porekadlo, že „dávať je požehnanejšie ako brať“. Neviem, ako sa to povie po slovensky, ale tu je k tomu úvaha od Roberta Betza, ktorá stojí za to:
„Vďačnosť je prístup,ktorý dokáže vytvárať oveľa väčšiu pohodu vo vašom živote. Ale čo robíte, keď ste v takej nepohode, že neviete myslieť na nič iné? Máme pre vás užitočný tip. V každej vete jednoducho nahraďte „musím“ slovom „idem“ alebo „mám šancu teraz“.
Prestaň sa nenávidieť za všetko to, čo nie si, a začni sa milovať za všetko, čo už si.
Kedy si prestal tancovať? Spievať? Kresliť? Písať? Kedy si sa prestal cítiť dobre v svojom živote? Kedy?
Do mestečka na Divokom západe prišla stará žena, zosadla zo svojho osla a priviazala ho o zábradlie pred obchodom. Ako tam stála a vytriasala prach z odevu, zo saloonu vyšiel podgurážený mladý pištoľník s pištoľou v ruke a fľašou whisky v druhej. Pozrel na starenu, zaškľabil sa a opáčil:
„Humor je v jádru mechanismus poslední naděje, jak přežít.“ — Lucien Truscott Všetci máme prístup k ťahom, ktoré nám zvýšia vibráciu nezávisle od situácie. Peggy McCollová im hovorí „spínač osudu“, pretože nás preladia na iné vnímanie sveta a tým aj iné zhmotňovanie. Jeden z takýchto spínačov je smiech.
Ak svoje (zlo)zvyky nedokážete vyladiť so svojimi prianiami, budete musieť o každý maličký pokrok neskutočne zápasiť. Nehovoríme o tom, že ich treba úplne odstrániť, lenže ich treba zosúladiť s tým, čo chcete. Koniec-koncov, každý zvyk je tiež len istá forma energie.
Byť vedomý, teda uvedomovať si, vedome prežívať okamihy života, je možno najpodstatnejšia zručnosť v práci na sebe, pretože vďaka nej dostávame príležitosť naplno vyťažovať celý svoj potenciál. Lekársky sa tomu hovorí aj „lucidita“.
Čo by ste povedali sami sebe, keby ste boli svoj najlepší kamarát?