Obviňovanie je stav, do ktorého sa veľmi ľahko spadá, ale len ťažko sa z neho niečo dá dosiahnuť. Prečo? Lebo keď vinu prisúdite niekomu alebo niečomu, vysielate tým do prostredia a do svojho podvedomia správu, že ste obeť a že váš život majú plne pod kontrolou vonkajšie okolnosti! A hoci to niekedy môže byť pravda, …
Tu je pravda – a ak ju skutočne dokážete akceptovať, ohromne sa vám uľaví -, minulosť nikdy neodložíte.
Len čo niečo vypustím z úst, dávam v tom súčasne aj správu o sebe. Každá správa obsahuje (aj) isté sebavyjadrenie. Tým pádom sa každé slovo stáva priznaním a každé vyjadrenie sa stáva ukážkou našej osobnosti. Toto sebavyjadrenie prebieha viac alebo menej vedome a môže byť hlboké alebo plytšie, obsažné alebo menej obsažné, skryté alebo zjavné …
Vina a hanba sú si podobné, ale napriek tomu je medzi nimi rozdiel. Kým vina sa spája s porušením nejakej dohody, prekročením nejakej hranice
Našu nespokojnosť (rozrušenie vnútornej pohody) si v živote vytvárame sami. Nie sme na vine, ale napriek tomu sme zapríčiňovatelia toho, čo zažívame v svojom malom, osobnom svete, i vo veľkom svete okolo nás. My všetci. Všetci spoločne podvedome vytvárame niečo, čo vytvoriť ani nechceme.
Zo staršieho článku na Eprakone: Začínate vnímať, ako prekážky v dosiahnutí lásky, ktorú potrebujete, sú v skutočnosti vo vás a nie mimo vás (kde by ste nemali možnosť ich zmeniť)?
Vina je negatívna emócia, ktorej základom je strach – strach z nevyhovovania, strach z odmietnutia, strach z nenaplnenia vlastných vysokých očakávaní (ktoré, ako už medzičasom dobre tušíte, vôbec nie sú vaše vlastné). Kým bežný strach je o budúcnosti, vzťahuje sa vina na minulosť,
„Ak tvoj motív na získanie peňazí či úspechu prichádza z podhubia, ktoré neposkytuje podporu, ako napríklad strach, hnev alebo potreba dokazovať ostatným svoju hodnotu, tak ti peniaze nikdy neprinesú šťastie.“ – T. Harv Eker Najväčšie prekážky pre naplnenie našich snov alebo plánov neležia v svete „tam vonku“, ale v našom vnútri. Kým sú „tam vonku“, …