Späť do pozitivity: 6. Pozdravy
Posledný z tipov Jeanette Mawovej. Dnes k téme, ktorú sme tu už raz mali – k tomu, že aj pozdravy možno použiť na preprogramovanie nášho vnímania (žiaľ, už som stratila dávno prehľad a eviem sem dať linku).
Posledný z tipov Jeanette Mawovej. Dnes k téme, ktorú sme tu už raz mali – k tomu, že aj pozdravy možno použiť na preprogramovanie nášho vnímania (žiaľ, už som stratila dávno prehľad a eviem sem dať linku).
Doteraz sme pracovali hlavne s vizualizáciou. Je načase začať oslovovať aj iné vstupné kanály. Dnes to bude chuť (a vnútorný pocit, že sme uprostred zázračného sveta 😉 ). Prečo je to dôležité? Pretože aj myšlienky sú istá forma vibrácie.
Dnešná téma je možno viac otrepaná, ale to jej neuberá na účinnosti: 4. Správy na zrkadle Ďalšia spoľahlivá metóda je využívanie zrkadla na to, aby nás udržalo v koľaji.
Pokračujeme v zvyšovaní vibrácie: 3. Zvonenia a notifikácie Toto nemám odskúšané, ale Mawová vraví, že zakaždým, keď dostaneme SMS alebo telefonát, môže tón, ktorý nám to oznamuje, zlepšiť našu vibráciu.
Pokračujeme druhým „hackom“ Jeanette Mawovej: 2. Šetrič obrazovky a tapeta na pozadí Váčšina zhmotňujúcich si nevyrába vision board, alebo si ho kedysi vyrobili a potom ho nepoužívali.
Jeanette Maw zostavila 6 každodenných drobností, ktoré nám pomôžu lepšie zhmotňovať. Niektoré z toho som už v minulosti využívala a… fungujú. 🙂 Ich silnou stránkou je „energia nasleduje pozornosť“, teda usmerňovanie energie bez toho, aby sme sa museli extra snažiť. (Tzv. zhmotňovanie pre lenivcov a maloverných. 😛 )
Keď máš problém pustiť niečo alebo niekoho… je to časť z teba, ktorú odmietaš pustiť. Je to tá časť, ktorá dúfala, milovala, očakávala… zbožne a so srdcom plným emócií. Je to tá časť, ktorá sa cítila nažive a „doma“. Myslíš, že si naveky spojený a nebudeš nikdy schopný pustiť to k vode… Kto je ten …
Na fejsbúku som našla rozkošný malý citátik Eckarta Tolleho, veľmi vhodný na zamyslenie: Ego viac chce chcieť, než chce mať. Uvedomila som si, že to by mohla byť dobrá pomôcka na zistenie, kedy je niečo naša vlastná túžba a kedy je niečo vovychovávané.
Mala som záblesk génia. Uvažovala som totiž o tom, že všetci vlastne pred sebou tlačíme nejakú výkladnú skriňu, ktorú ukazujeme svetu – ju a nie to skladisko zbytočností za ňou. Moja bežná úvaha. Ale tentokrát som sa nezastavila v tomto bode a napadlo mi, že aj tie výkladné skrine sú rôznych druhov…
Včera sme sa venovali emócii, na ktorej je postavený a ktorú sprostredkováva náš sen. Dnes ideme na tému, okolo ktorej sa točí. (Zasa z Eprakone.)