Dnes budeme pracovať s citátom od Dennisa Lewisa, ktorý sa sám nazýva „Smejúci sa filozof“ (The Laughing Philosopher). Veci nie sú len nejaké, ale aj také a onaké a niekedy sú aj protiklad seba samých… Realita má mnoho vrstiev a my sme vyladení na jednu (alebo pár) z nich.
24 hodín strávte bez toho, že by ste sa čo len jeden raz posťažovali, zanariekali, poťažkali si alebo ľutovali sa (ani len v myšlienkach nie).
V rámci tohto cvičenia sa naladíte a otvoríte prijímaniu väčšej hojnosti do vášho života. Tento proces začína zbavením sa neporiadku, ktorý máte vo svojej mysli, aby ste si vytvorili priestor pre nové.
Niekedy si neuvedomíš váhu toho, čo so sebou vláčiš, až kým si neuvedomíš váhu toho, čo z teba opadne, keď to pustíš k vode.
Toto ide mimo poradia, len preto, že dnes sa téma strachu a vlastného potlačenia (snahy vyhovieť a prispôsobiť sa) hodne aktívne otvorila: Strach má svoje korene v socializácii – ak nebudeme vyhovovať, svet nás vylúči, odsunie na okraj a máme po chlebe (čo bolo celkom zrejmé, kým sme ešte boli malé a nesamostatné deti, a …
Keď si v detstve bol prehliadaný alebo ignorovaný, keď si pre ostatných nebol dôležitý, tak preskúmaj, či si sa vtedy nerozhodol sa skrývať a neukazovať. Robíš to ešte aj dnes? Tak sa rozhodni inak.
V maximálne šiestich slovách povedzte nejaký príbeh k tomuto obrázku.
Nikdy to nevzdávaj.
Toto je sprievodné cvičenie k téme druhého týždňa. Učí nás zaobchádzať s neúspechom tak, aby na nás nezanechával šrámy. Je to vlastne taktika prevzatá z americkej armády. Tam sa jej hovorí After-action Review, po slovensky najskôr niečo ako „spätná analýza priebehu“.
Vždy, keď sa ideme pustiť nevychodenými chodníčkami, ozve sa náš vnútorný „veľký brat“. Jeho úlohou je ochrániť nás pred zážitkami neúspechu, pretože roky pozorovania, ako na neúspech reagujeme, ho naučili, že neúspech bolí. Už aj riziko