Obviňovanie je stav, do ktorého sa veľmi ľahko spadá, ale len ťažko sa z neho niečo dá dosiahnuť. Prečo? Lebo keď vinu prisúdite niekomu alebo niečomu, vysielate tým do prostredia a do svojho podvedomia správu, že ste obeť a že váš život majú plne pod kontrolou vonkajšie okolnosti! A hoci to niekedy môže byť pravda, …
Niekedy, keď na nás niekto útočí, otvorene po nás ide, cítime sa bezmocní, demotivovaní alebo jednoducho len extrémne vyčerpaní, je veľmi ľahké spadnúť do „reagovania“ – nastúpime na pravidlá hry toho druhého a reagujeme na jeho ťahy, teda nevedieme, ale sa vždy prispôsobujeme tomu, čo urobí on.
Doteraz sme sa vzťahom ako téme vyhýbali. Má to dva dôvody – ja som „nevzťahová“ (=nesrdcová) a navyše si vzťah interpretujeme obvykle ako srdcovú záležitosť, čo je zasa téma, ktorej sa v svojom živote dôsledne vyhýbam. Ale citové putá sa dajú uplatniť aj na všetky ostatné vzťahy – a kým žijeme, sme zavesení v nekonečnej …
Niektorí ľudia idú životom s tým, že v nich drieme čosi ako „túžba po smrti“ alebo „ťah smrti“ – miesto toho, aby riešili problémy, ktoré postretnú, tak si radšej prajú zomrieť. Život pre nich má nižšiu hodnotu ako pohoda „nemať problémy“. Vlastne je to
Zo staršieho článku na Eprakone: Začínate vnímať, ako prekážky v dosiahnutí lásky, ktorú potrebujete, sú v skutočnosti vo vás a nie mimo vás (kde by ste nemali možnosť ich zmeniť)?
Zápis z prednášky Erica Edmeadesa Perióda vhľadu (The Hindsight Window, k rovnomennej knižke): Perióda vhľadu je časové okno, ktoré uplynie medzi nejakou strašnou, nechutnou alebo nepríjemnou udalosťou vo vašom
Vina je negatívna emócia, ktorej základom je strach – strach z nevyhovovania, strach z odmietnutia, strach z nenaplnenia vlastných vysokých očakávaní (ktoré, ako už medzičasom dobre tušíte, vôbec nie sú vaše vlastné). Kým bežný strach je o budúcnosti, vzťahuje sa vina na minulosť,
„Zapni si správy v televízii a nepotrvá dlho a začneš ich CÍTIŤ.“ – Ippokratis Boboras Jedna vec, ktorú si potrebujeme pri práci na sebe uvedomiť, je sústavný tlak prostredia na to, aby sme reagovali „vovychovávane“, teda z bezduchých automatizmov,
24 hodín strávte bez toho, že by ste sa čo len jeden raz posťažovali, zanariekali, poťažkali si alebo ľutovali sa (ani len v myšlienkach nie).