Ľudia od teba budú požadovať, aby si sa správal určitým spôsobom, aby si si volil isté veci, pretože to posilní ich spôsob, akým vidia svet… ale ty potrebuješ robiť to, čo je „správne“ pre teba. Robíte to niekedy aj vy? Požadujete od iných, aby vyhoveli vašim normám?
Môj rozum hovorí: „Koho to už len zaujíma?“ Ale potom zašepká moje srdce: „Predsa teba, somárik…“
Toto je v mojich očiach obrovsky presný (hoci nepresne prekladaný 😉 ) úryvok z knihy Encounters with the Nagual od Armanda Torresa. Možno len pre mňa – ale hovorí rečou, ktorej plne rozumiem: K problému dochádza, pretože si pletieš cieľ bosorákov s nejakým ideálom. Predstava „ticha“ je príliš delikátna pre myseľ ako tvoja – naučenú …
Keď sa o niečo snažíme, niekedy robievame tú chybu, že nepreskúmame náš sebaobraz a presvedčenia. Napríklad chceme byť úspešní a obdivovaní, ale náš sebaobraz hovorí, že zakaždým, keď rozprávame vtip, publikum nám zaspí v strede,
Toto je výber z prednášky Suzanny Kennedyovej s názvom Cesta do Raja, ktorá hovorí o prirodzenej, nenásilnej transformácii.
Už sme tu mali článok o tom, ako s našou mysľou tancujeme ča-ča-ča okolo našich strachov a neistôt. Pozrite sa na svoju súčasnú realitu: Kde sú situácie, kedy cítite nutkanie
Náš život je zbierka presvedčení, skúseností, interpretácií a postojov, ktoré sme si rokmi nahromadili. Niektoré z nich boli kedysi plne funkčné, ale dnes už nemusia vyhovovať.
Človek rád prejavuje svoj postoj k veciam formou nespokojnosti, len čo k tomu dostane príležitosť. Naopak, dobré veci považuje za samozrejmé a prijíma ich takmer ľahostajne. Robievame to nevedome, z akéhosi návyku, ktorý na nás výchovou preniesla spoločnosť.