Koho to už len zaujíma? – No TEBA…
Môj rozum hovorí: „Koho to už len zaujíma?“ Ale potom zašepká moje srdce: „Predsa teba, somárik…“
Môj rozum hovorí: „Koho to už len zaujíma?“ Ale potom zašepká moje srdce: „Predsa teba, somárik…“
Čím robievame sami seba nešťastnými? Tým, že uveríme odsudzujúcim, kritizujúcim a znevažujúcim myšlienkam toho zneisteného malého dieťaťa v nás, ktorými v sebe vyvolávame strach (z poranenia, opustenia, zosmiešnenia či sklamania). A našimi strachmi si priťahujeme z dlhodobého hľadiska presne to, čoho sa bojíme.
Tu je pravda – a ak ju skutočne dokážete akceptovať, ohromne sa vám uľaví -, minulosť nikdy neodložíte.
Zóna komfortu je nesmierne príjemná – len v nej nič nerastie. Nikto nemá rád utrpenie – ale potrebujeme ho. Všetko, čo nám pôsobí napätie, strach, obavu, vnímame ako utrpenie. A všetko nové je spojené presne s týmto – s napätím, strachom, obavou, neistotou.
Toto je výber z prednášky Suzanny Kennedyovej s názvom Cesta do Raja, ktorá hovorí o prirodzenej, nenásilnej transformácii.
Kedysi som verila, že na to, aby ste podrástli, musíte trpieť… a skutočne som trpela, ale spirituálne som rástla. Teraz verím, že môžete rásť obrovskými skokmi a s radosťou a dychtivosťou. Ešte stále rastiem, ale mám v živote oveľa viac špásu.
Noticka od Univerza: Bez slov ako „vina“, „obeť“ a „chyba“ by zo sveta zmizlo tak približne 50% nešťastia.