Meň sa, vyvíjaj sa a začni znova, ak treba
“Začínať znova nie je riešenie!” To je, nanešťastie, lož a mnohí sa jej držíme až do neslávneho konca.
“Začínať znova nie je riešenie!” To je, nanešťastie, lož a mnohí sa jej držíme až do neslávneho konca.
Čo nás čaká za týmito dverami?
Ciele sú dôležité. Ak chcete niečo dosiahnuť, potrebujete cieľ. A potrebujete aj istú rozhodnosť, aby ste svoj cieľ dosiahli. Čo sa však stane, ak sme príliš zameraní na cieľ a jeho dosiahnutie? Začne v nás kvasiť nový pocit – že to, kto práve sme, nie je dosť dobré.
Nechaj ich, nech ťa posudzujú a súdia. Nechaj ich, nech ťa nechápu a prekrúcajú. Nechaj ich, nech ťa ohovárajú a klebetia o tebe. Ich názory nie sú tvoj problém.
Keď konáme, ženú nás dva motívy: buď konáme preto, že sa niečoho bojíme a chceme tomu predísť (spomínate si na rozprávanie o tŕni?), alebo že nás niečo nadchýna a snažíme sa k tomu dopracovať.
Každý máme tendenciu z času na čas postaviť sami seba do stredobodu nášho vesmíru a vnímať veci len z toho pohľadu, ako nás ovplyvňujú… Môže to mať rôzne neželané dopady, napríklad sebaľútosť, keď sa veci nevyvíjajú
Dnes zo staršieho článku na Eprakone: Bezmocnosť je moja celoživotná téma – ten pocit so sebou nosím, čo si pamätám. Pocit bezmocnosti nastáva, keď sa nenapĺňajú vaše potreby. Keď sa nenapĺňajú naše základné potreby, cítime bolesť a nepohodu.
Hovorí sa, že to, aký vzťah máme sami k sebe, sa odráža do vzťahov, ktoré máme so zvyškom sveta. Ste sami pre seba dobrým priateľom? Správate sa k sebe ohľaduplne? Napĺňate si svoje vlastné potreby?
Kým sa nenaučíš čeliť svojim vlastným démonom, budeš ich aj naďalej vidieť v iných, pretože svet „tam vonku“ je len odrazom sveta v tvojom vnútri. Takže automaticky vzniká otázka: aký je ten svet „tam vonku“, ktorý vnímame? Taký, ako by sme si priali vnímať?
Dávanie lásky samému sebe je tá najmocnejšia vec, ktorú môžete urobiť. Zákon príťažlivosti vám vždy dá naspäť to, s čím ste v priamej zhode, takže ak si dávate sebe lásku, dostanete ju späť. To znie veľmi jednoducho,